Mramor sa už od staroveku vo veľkej miere používa v architektúre a sochárstve, ale podlieha rôznym štrukturálnym zmenám, ktoré zhoršujú jeho stav. Predpokladá sa, že niektoré z nich sa v dôsledku zmeny klímy ešte zhoršia. Okrem toho majú všetky v súčasnosti dostupné spôsoby ošetrenia mramoru výrazné obmedzenia, pokiaľ ide o ich účinnosť, kompatibilitu a/alebo trvanlivosť.

Projekt bol zameraný na zmultifunkčnenie nedávno navrhnutého biomimetického ošetrenia založeného na tvorbe hydroxyapatitu (HAP, hlavnej zložky ľudských zubov a kostí) pri reakcii mramoru s vodným fosforečnanovým roztokom. Realizáciu projektu umožnila multidisciplinárna výskumná činnosť, ktorá spájala rôzne kompetencie a laboratórne zariadenia. Výsledky výskumu boli uverejnené v 14 voľne prístupných vedeckých publikáciách, 7 vedeckých časopisoch s veľkým dosahom a ako 7 príspevkov v rámci medzinárodných konferencií. Vďaka rozsiahlym osvetovým činnostiam projekt prispel aj k tomu, aby si európski občania vrátane školopovinných detí lepšie uvedomovali kultúrny a hospodársky význam pamiatok a výzvy spojené s ich ochranou.