„Traja bratia“ je komplex troch domov v Rige, ktorý bol postavený v 15. až 17. storočí. Medzi tieto tri domy patrí aj najstarší známy zachovaný kamenný dom v Rige a budova s fasádou podľa kresieb Hansa Vredemana de Vries. Tieto budovy sú typickými obytnými domami, ktoré je možné nájsť v hanzových mestách v baltskom regióne. V priebehu storočí prešli zmenami. Posledná zmena sa uskutočnila v 50-tych rokoch minulého storočia, keď projekt viedol architekt Peteris Saulīis. V tejto reštauračnej kampani boli do tohto komplexu zabudované časti z iných zničených a zaniknutých budov.

Počas sovietskej okupácie Lotyšska sa komplex stal jednou z prvých lokalít, ktoré sa mali obnoviť v zmysle filozofie a praxe pamiatkovej starostlivosti, ktoré vznikli v Lotyšskej republike v medzivojnovom období. Touto filozofiou, ktorej cieľom je zachovať čo najviac historického materiálu vrátane časom poznačených častí, sa riadili aj ďalšie projekty obnovy, a to aj napriek hrozbám a tlaku zo strany sovietskych okupantov. Kľúčová úloha tejto lokality pri zachovávaní kultúrneho dedičstva v Lotyšsku je stále aktuálna, keďže v nej sídli Národná rada na ochranu kultúrneho dedičstva a Lotyšské múzeum architektúry.

Zachovanie kultúrneho dedičstva a koncepcie, ktorými sa riadila súvisiaca prax, boli kľúčové pri budovaní odporu voči ničeniu lotyšskej kultúry počas sovietskej okupácie a pri udržiavaní väzby s Európou a významu slobody počas tohto obdobia. Ústredím toho hnutia boli budovy komplexu „Troch bratov“.
Po získaní nezávislosti v roku 1991 bola prioritou politika v oblasti kultúrneho dedičstva založená na zásadách zachovania kultúrneho dedičstva vyvinutých v Európe. Je to tak doteraz, pričom novým rozmerom politík v oblasti kultúrneho dedičstva je ich integrácia do dlhodobej vízie založenej na príklade ochrany historickej časti Rigy pred negatívnymi vplyvmi nadmerného využívania v súvislosti s hospodárskym rozvojom. V dôsledku toho sa „Traja bratia“ stali symbolom systémov ochrany kultúrneho dedičstva a ich tzv. mäkkej moci v Európe.