Skip to main content

Culture and Creativity

Architektúra

Objavte prepojenia medzi politikami a programami EÚ a architektúrou.
architektúra

EÚ vyvíja integrovaný prístup zameraný na ľudí k udržateľne zastavanému prostrediu, kde architektúra zohráva hlavnú úlohu pri projektovaní budov, verejných priestranstiev a mestského prostredia, ktoré prispievajú ku kvalite života občanov. 

Ako sa uvádza v pracovnom pláne Rady EÚ pre kultúru na roky 2019 – 2022, architektúra je zjavne prierezová oblasť a mala by sa propagovať ako „disciplína, ktorá zahŕňa správnu rovnováhu medzi kultúrnymi, sociálnymi, hospodárskymi, environmentálnymi a technickými aspektmi v záujme spoločného dobra“.

K vysokej kvalite zastavaného prostredia môžu preto prispieť mnohé politiky EÚ (napríklad v oblasti stavebníctva, energetickej efektívnosti, zmeny klímy, výskumu, súdržnosti…) vrátane kultúrnych politík a iniciatív uvedených v texte.

Európa má viac ako pol milióna architektov

Podľa štúdie Architektonickej rady Európy z roku 2018 sa celkový počet architektov v 28 členských štátoch EÚ a v Nórsku, Srbsku a vo Švajčiarsku odhaduje približne na 562 000. Štruktúra tejto profesie vyzerá takto:

  • 71 % subjektov vykonáva činnosť samostatne ako jedna osoba,
  • 25 % subjektov pozostáva z dvoch až piatich osôb, 
  • 3 % subjektov pozostávajú zo šiestich až desiatich osôb.

Zdá sa, že z hľadiska vyváženého zastúpenia mužov a žien sa situácia mení – ženy tvoria 53 % architektov vo vekovej skupine 30 – 40 rokov, zatiaľ čo vo vekovej skupine 50 – 60 rokov je to len 32 %.

Pokiaľ ide o právnu formu, situácia sa mierne líši. Z dvoch najnovších štúdií Architektonickej rady Európy (z roku 2016 a 2018) vyplýva, že:

  • 50 až 60 % architektov pracuje na voľnej nohe,
  • 7 až 10 % architektov pracuje v partnerstve,
  • 20 až 30 % architektov má založenú spoločnosť s ručením obmedzeným.

Rámec politík EÚ: krátky chronologický prehľad

2001: prvý politický rámec

uznesení Rady o architektonickej kvalite v mestskom a vidieckom prostredí z 12. februára 2001 sa nová architektúra označuje ako „dedičstvo zajtrajška“. V uznesení vyzýva Rada členské štáty k tomu, aby „podporovali architektonickú kvalitu prostredníctvom príkladných politík týkajúcich sa verejných budov“, a to aj prostredníctvom štrukturálnych fondov.

2008: prínos architektúry k udržateľnému rozvoju

V záveroch Rady o architektúre: prínos kultúry pre trvalo udržateľný rozvoj z decembra 2008 vyzýva Rada k zohľadňovaniu prínosu architektúry ku „kvalitnému životnému priestoru“ a zvyšovaniu povedomia o ňom.

Výmena skúseností v oblasti politík

Posledné Európske fórum pre politiky v oblasti architektúry (European Forum for Architectural Policies) umožnilo uskutočnenie výmeny skúseností v oblasti politík medzi členskými štátmi a v roku 2012 uverejnilo prieskum politík v oblasti architektúry v Európe. V posledných rokoch sa čoraz viac uznáva význam kvalitnej architektúry pre udržateľný rozvoj európskych spoločností.

2018: kultúra výstavby a prierezová tvorba politík

Európski ministri kultúry a zainteresované strany (ako napríklad Architektonická rady Európy) v januári 2018 prijali vyhlásenie z Davosu „Vysokokvalitná kultúra výstavby pre Európu“. Vo vyhlásení sa zdôraznila ústredná úloha kultúry v zastavanom prostredí a vyzvalo sa k integrovanému a kvalitnému prístupu k prostrediu utváranému človekom (t. j. kultúre výstavby, ktorá zahŕňa architektúru, dedičstvo, verejné priestranstvá, krajinu a infraštruktúru).

Ide o koncepciu na úrovni EÚ a bližšie sa o nej diskutuje:

  • európskymi riaditeľmi architektúry (neformálne stretnutia, ktoré v roku 2017 začalo francúzske ministerstvo kultúry s cieľom vymieňať si poznatky o rozvoji politík),
  • na európskych konferenciách o politikách v oblasti architektúry, ktoré organizujú členské štáty predsedajúce Rade EÚ.

Expertná skupina členských štátov pre architektúru

Výsledkom politickej práce vykonanej v roku 2018 je, že sa v záveroch Rady o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2019 – 2022 stanovuje vytvorenie skupiny odborníkov z členských štátov v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK), ktorá sa zameriava na vysokokvalitnú architektúru a zastavané prostredie pre všetkých.

Na stretnutiach tejto skupiny sa zúčastnilo 35 expertov z 22 členských štátov, zo Švajčiarska a z Nórska. Prvé stretnutie sa uskutočnilo vo februári 2020.

Európska komisia 5. októbra 2021 uverejnila správu s názvom „Smerom k spoločnej kultúre architektúry – investovanie do vysokokvalitného prostredia na život pre všetkých“, v ktorej zhromaždila závery expertnej skupiny. 

Cieľom správy je preukázať, že kritériá kvalitného životného priestoru a dizajnu by nemali byť len funkčné, ekologické či hospodárske, ale mali by napĺňať aj sociálne, kultúrne a psychologické potreby, ako aj vytvárať všeobecný pocit spolupatričnosti. Na základe súboru prípadových štúdií sa v správe uvádzajú odporúčania na zabezpečenie vysokokvalitnej architektúry a zastavaného prostredia.

Expertná skupina vytvára synergie s ďalšími relevantnými činnosťami EÚ, ako sú iniciatívy v rámci zelenej dohody súvisiace so zastavaným prostredím, partnerstvo pre kultúru a kultúrne dedičstvo v rámci urbánnej agendy a projekt Urban Maestro v rámci programu Horizont 2020.

Kreatívna Európa podporuje (kvalitnú) architektúru

Ceny za výnimočnú prácu v súčasnej architektúre

Európska únia s podporou programu Kreatívna Európa udeľuje v spolupráci s Nadáciou Miesa van der Rohe dve ceny za výnimočné výsledky v architektúre:

1. Cena EÚ za súčasnú architektúru – Cena Miesa van der Rohe

Cena EÚ za súčasnú architektúru – Cena Miesa van der Rohe je od roku 2001 hlavným nástrojom EÚ, ktorý umožňuje vyzdvihnúť a podporiť kvalitnú architektúru v Európe. Táto cena sa udeľuje každé dva roky a jej cieľom je vyzdvihnúť výnimočné architektonické diela postavené v Európe. Okrem hlavnej ceny (60 000 EUR) sa udeľuje aj cena pre nový objav v architektúre (20 000 EUR).

2. Cena pre mladé talenty v oblasti architektúry

Cena pre mladé talenty v oblasti architektúry od roku 2016 dopĺňa Cenu EÚ za súčasnú architektúru a jej cieľom je odmeniť najlepšie diplomové projekty študentov architektúry v Európe a pomôcť im pri prechode do pracovného života. Oficiálnymi partnermi Ceny pre mladé talenty v oblasti architektúry sú Architektonická rada Európy, Asociácia architektonických škôl EurópyLa Biennale di Venezia.

V rámci podpory dialógu medzi mladými architektmi na celom svete sa do Ceny pre mladé talenty v oblasti architektúry v roku 2018 mohli zapojiť aj dve ázijské krajiny a v roku 2020 tri latinskoamerické krajiny. V roku 2020 sa začala organizovať samostatná ázijská verzia Ceny pre mladé talenty v oblasti architektúry (pre účastníkov z Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey).

Siete a platformy

Európska únia/Európska komisia v rámci programu Kreatívna Európa podporuje aj tieto siete a platformy:

Architektonická rada Európy

Architektonickú radu Európy tvorí 43 členských organizácií z 31 krajín v Európe: národné regulačné orgány a profesijné zastupiteľské orgány v oblasti architektúry v členských štátoch EÚ, Srbsku, vo Švajčiarsku a v Nórsku.

Ako európska sieť dostáva podporu na svoje činnosti v rámci projektu CONNECT ARCH (máj 2017 – apríl 2021), ktorých cieľom je posilniť schopnosť tejto profesie čeliť súčasným a blížiacim sa výzvam. K týmto výzvam patria: cezhraničná a nadnárodná mobilita, silnejšia konkurencia z tretích krajín, prispôsobenie sa digitálnym technológiám, získavanie nových zručností a schopností. 

Architektonická rada Európy je takisto súčasťou expertnej skupiny Komisie pre kultúrne dedičstvo a prispieva do skupiny OMK pre vysokokvalitnú architektúru. Na medzinárodnej úrovni rokuje o dohode o vzájomnom uznávaní s tretími krajinami, ako je Kanada alebo Kórejská republika.

Architektonická platforma LINA

LINA (učenie sa, interakcia a vytváranie sietí v architektúre) je platformou, ktorú v roku 2021 iniciovali inštitúcie a organizácie stojace za platformou Future Architecture. Cieľom platformy LINA je podporovať nových architektov a zároveň mobilizovať úsilie tejto profesie pri vytváraní udržateľného prostredia.

LINA spája architektonické úsilie zamerané na riešenie environmentálnych výziev a podporuje a šíri nápady, ktoré pomáhajú plniť Európsku zelenú dohodu. Prostredníctvom výskumu, seminárov, výstav, konferencií a publikačných projektov LINA stelesňuje étos Nového európskeho Bauhausu, pričom sa zameriava na rozvoj udržateľnej architektúry.

LINA združuje 28 organizácií z 23 stredomorských krajín, medzi ktoré patrí niekoľko európskych podujatí, ktoré sa konajú každé dva alebo tri roky, festivalov, múzeí, výskumných sietí a laboratórií, vydavateľstiev a univerzít. Túto iniciatívu koordinuje Fakulta architektúry Univerzity v Ľubľane.

Projekty spolupráce

Treba vyzdvihnúť tieto projekty kultúrnej spolupráce:

Human cities: Challenging the city scale (Mestá pre ľudí: meníme rozmery miest, 2014 – 2018)

Projekt pod vedením Cité du design – Saint Etienne (Francúzsko) využíva dizajn ako kreatívny a udržateľný nástroj na inováciu vo vzťahu k ľuďom v mestskom priestore.

Platforma so svojím nadväzujúcim projektom „SMOTIES – Creative works with small and remote places“ (SMOTIES – Kreatívne činnosti s malými a odľahlými miestami) sa od roku 2020 zameria na desať malých a odľahlých európskych miest zamýšľaných ako rezervoáre hmotnej a nehmotnej kultúry, ktorej hrozí zánik.

Bienále architektúry v Tbilisi (2018 a 2020)

Bienále architektúry v Tbilisi založila v roku 2018 gruzínska organizácia 42 Gradusi. Prvý ročník sa venoval neformálnosti zastavaných a obývaných priestorov sídlisk v rámci mesta Tbilisi a mimo neho. S názvom „Buildings Are Not Enough“ (Budovy nestačia) sa na bienále architektúry v Tbilisi skúmali transformačné procesy a nanovo pretvorené modely bývania obyvateľov mesta: budovy sa menia, pretože sa menia aj životy tých, ktorí ich obývajú.

Čo sa očakáva od programu Kreatívna Európa (2021 – 2027)

Návrh programu Kreatívna Európa (2021 – 2027) Európskej komisie zahŕňa podporu odvetvia architektúry. Navrhované činnosti by sa mali zameriavať na budovanie kapacít, zvyšovanie povedomia a prístup na trhy.

  • 2024

    The Architects’ Council of Europe's study Architecture Policies in Europe, supported by Creative Europe, offers an updated overview of the actors, policies, tools, and initiatives promoting high-quality architecture and Baukultur in Europe.

    It details the origins and spread of architectural policies, key institutional actors, policy approaches, and examples of initiatives enhancing design quality.

  • 2023

    Five years after the adoption of the Davos Declaration, a second Conference of European Ministers of Culture under the title “Common Good – Shared Responsibility” took place.

    Ministers discussed with representatives of the private sector how to achieve together high-quality Baukultur for Europe. As an outcome, the Davos Baukultur Alliance united Baukultur actors from the public and private sectors and civil society.

  • 2021

    The Report Towards a shared culture of architecture – Investing in a high-quality living environment for everyone recommends ensuring high-quality architecture and built environment.

    The report is the outcome of a Member State expert group, who proposes key criteria to assess the quality of places as well as policy recommendations to create a shared culture of architecture report-provides-recommendations-to-ensure-high-quality-architecture-and-built-environment.

    The group was formed under the Council Work Plan for Culture 2019-2022.

  • 2018

    The European Ministers of Culture and stakeholders adopted the Davos Declaration “Towards a High-quality Baukultur for Europe” in January 2018. It highlighted the central role of culture in the built environment and called for an integrated and quality-based approach to the environment shaped by man.

    The concept of Baukultur includes architecture, heritage, public space, landscape and infrastructure.

  • 2017

    The French Ministry of Culture organised an informal meeting of the European Directors of Architecture (EDAP) in 2017 to the discuss the concept of Baukultur and to exchange good practices among the EDAP.

    Since then, EDAP gather under each Presidency of the Council of the European Union.

  • 2012

    The European Forum for Architectural Policies (EFAP), an international network devoted to foster and promote architecture and architectural policies in Europe, allowed for policy exchange among EU countries and published a Survey on Architectural Policies in Europe in 2012.

  • 2008

    The Council conclusions on architecture: culture's contribution to sustainable development in December 2008 called for the mainstreaming and awareness-raising of architecture’s contribution to a “high-quality living environment”.

    In the same document, the Council calls on EU countries to “make allowance for architecture and its specific features, in particular its cultural aspects, in all relevant policies, especially in research, economic and social cohesion, sustainable development and education policies”.

  • 2007

    In May, European ministers responsible for urban development approved the Leipzig Charter of Sustainable European Cities, which mentions the important role that quality of public spaces, man-made landscapes and architecture play in the living conditions of urban populations.

  • 2001

    The Council Resolution on architectural quality in urban and rural environments of 12 February 2001 flagged new architecture as 'the heritage of tomorrow'.

    It encouraged EU countries to promote architectural quality by means of exemplary public building policies, including through the Structural Funds.

  • 1985

    The EU Directive on the Mutual recognition of diplomas, certificates and other evidence of formal qualifications in architecture, approved in 1985 was the first official document on architectural policy at European level.

Creative Europe support to architecture

The Creative Europe programme supports architecture through its different actions:

  • EU Prize for Contemporary Architecture
  • Creative Europe Networks and Creative Europe Platforms
  • European Cooperation Projects
  • Sectorial support

EU Prize for Contemporary Architecture

The European Union organises the EU Prize for Contemporary Architecture - Mies van der Rohe Award (EUmies Awards) to recognise excellence in built works of architecture in Europe (Architecture and Emerging) and final diploma works by recently graduated architects (Young Talent), supported through the Creative Europe programme:

Networks and platforms

The Creative Europe programme supports the following networks and platforms in the architecture sector:

European Cooperation projects

These are the European cooperation projects, that Creative Europe supports between 2021 and 2027, that are worth highlighting:

Sectorial support for architecture

The Creative Europe programme provides sectoral support to architecture and heritage for a quality built environment on top of the actions mentioned above, to address common difficulties the sector encounters.

This support includes capacity-building, promotion of Baukultur, peer learning and audience engagement in order to disseminate high-quality principles in contemporary architecture.