EÚ vyvíja integrovaný prístup zameraný na ľudí k udržateľne zastavanému prostrediu, kde architektúra zohráva hlavnú úlohu pri projektovaní budov, verejných priestranstiev a mestského prostredia, ktoré prispievajú ku kvalite života občanov. 

Ako sa uvádza v pracovnom pláne Rady EÚ pre kultúru na roky 2019 – 2022, architektúra je zjavne prierezová oblasť a mala by sa propagovať ako „disciplína, ktorá zahŕňa správnu rovnováhu medzi kultúrnymi, sociálnymi, hospodárskymi, environmentálnymi a technickými aspektmi v záujme spoločného dobra“.

K vysokej kvalite zastavaného prostredia môžu preto prispieť mnohé politiky EÚ (napríklad v oblasti stavebníctva, energetickej efektívnosti, zmeny klímy, výskumu, súdržnosti…) vrátane kultúrnych politík a iniciatív uvedených v texte.

Európa má viac ako pol milióna architektov

Podľa štúdie Architektonickej rady Európy z roku 2018 sa celkový počet architektov v 28 členských štátoch EÚ a v Nórsku, Srbsku a vo Švajčiarsku odhaduje približne na 562 000. Štruktúra tejto profesie vyzerá takto:

• 71 % subjektov vykonáva činnosť samostatne ako jedna osoba,
• 25 % subjektov pozostáva z dvoch až piatich osôb, 
• 3 % subjektov pozostávajú zo šiestich až desiatich osôb.

Zdá sa, že z hľadiska vyváženého zastúpenia mužov a žien sa situácia mení – ženy tvoria 53 % architektov vo vekovej skupine 30 – 40 rokov, zatiaľ čo vo vekovej skupine 50 – 60 rokov je to len 32 %.

Pokiaľ ide o právnu formu, situácia sa mierne líši. Z dvoch najnovších štúdií Architektonickej rady Európy (z roku 2016 a 2018) vyplýva, že:

• 50 až 60 % architektov pracuje na voľnej nohe,
• 7 až 10 % architektov pracuje v partnerstve,
• 20 až 30 % architektov má založenú spoločnosť s ručením obmedzeným.

Rámec politík EÚ: krátky chronologický prehľad

2001: prvý politický rámec

V uznesení Rady o architektonickej kvalite v mestskom a vidieckom prostredí z 12. februára 2001 sa nová architektúra označuje ako „dedičstvo zajtrajška“. V uznesení vyzýva Rada členské štáty k tomu, aby „podporovali architektonickú kvalitu prostredníctvom príkladných politík týkajúcich sa verejných budov“, a to aj prostredníctvom štrukturálnych fondov.

2008: prínos architektúry k udržateľnému rozvoju

V záveroch Rady o architektúre: prínos kultúry pre trvalo udržateľný rozvoj z decembra 2008 vyzýva Rada k zohľadňovaniu prínosu architektúry ku „kvalitnému životnému priestoru“ a zvyšovaniu povedomia o ňom.

Výmena skúseností v oblasti politík

Posledné Európske fórum pre politiky v oblasti architektúry (European Forum for Architectural Policies) umožnilo uskutočnenie výmeny skúseností v oblasti politík medzi členskými štátmi a v roku 2012 uverejnilo prieskum politík v oblasti architektúry v Európe. V posledných rokoch sa čoraz viac uznáva význam kvalitnej architektúry pre udržateľný rozvoj európskych spoločností.

2018: kultúra výstavby a prierezová tvorba politík

Európski ministri kultúry a zainteresované strany (ako napríklad Architektonická rady Európy) v januári 2018 prijali vyhlásenie z Davosu „Vysokokvalitná kultúra výstavby pre Európu“. Vo vyhlásení sa zdôraznila ústredná úloha kultúry v zastavanom prostredí a vyzvalo sa k integrovanému a kvalitnému prístupu k prostrediu utváranému človekom (t. j. kultúre výstavby, ktorá zahŕňa architektúru, dedičstvo, verejné priestranstvá, krajinu a infraštruktúru).

Ide o koncepciu na úrovni EÚ a bližšie sa o nej diskutuje:

• s európskymi riaditeľmi architektúry (neformálne stretnutia, ktoré v roku 2017 začalo francúzske ministerstvo kultúry s cieľom vymieňať si poznatky o rozvoji politík),
• na európskych konferenciách o politikách v oblasti architektúry, ktoré organizujú členské štáty predsedajúce Rade EÚ.

Expertná skupina členských štátov pre architektúru

Výsledkom politickej práce vykonanej v roku 2018 je, že sa v záveroch Rady o pracovnom pláne pre kultúru na roky 2019 – 2022 stanovuje vytvorenie skupiny odborníkov z členských štátov v rámci otvorenej metódy koordinácie (OMK), ktorá sa zameriava na vysokokvalitnú architektúru a zastavané prostredie pre všetkých.

Na stretnutiach tejto skupiny sa zúčastnilo 35 expertov z 22 členských štátov, zo Švajčiarska a z Nórska. Prvé stretnutie sa uskutočnilo vo februári 2020.

Európska komisia 5. októbra 2021 uverejnila správu s názvom „Smerom k spoločnej kultúre architektúry – investovanie do vysokokvalitného prostredia na život pre všetkých“, v ktorej zhromaždila závery expertnej skupiny. 

Cieľom správy je preukázať, že kritériá kvalitného životného priestoru a dizajnu by nemali byť len funkčné, ekologické či hospodárske, ale mali by napĺňať aj sociálne, kultúrne a psychologické potreby, ako aj vytvárať všeobecný pocit spolupatričnosti. Na základe súboru prípadových štúdií sa v správe uvádzajú odporúčania na zabezpečenie vysokokvalitnej architektúry a zastavaného prostredia.

Expertná skupina vytvára synergie s ďalšími relevantnými činnosťami EÚ, ako sú iniciatívy v rámci zelenej dohody súvisiace so zastavaným prostredím, partnerstvo pre kultúru a kultúrne dedičstvo v rámci urbánnej agendy a projekt Urban Maestro v rámci programu Horizont 2020.

• Viac informácií o správe Vysokokvalitná architektúra a zastavané prostredie pre všetkých

Kreatívna Európa podporuje (kvalitnú) architektúru

Ceny za výnimočnú prácu v súčasnej architektúre

Európska únia s podporou programu Kreatívna Európa udeľuje v spolupráci s Nadáciou Miesa van der Rohe dve ceny za výnimočné výsledky v architektúre:

1. Cena EÚ za súčasnú architektúru – Cena Miesa van der Rohe

Cena EÚ za súčasnú architektúru – Cena Miesa van der Rohe je od roku 2001 hlavným nástrojom EÚ, ktorý umožňuje vyzdvihnúť a podporiť kvalitnú architektúru v Európe. Táto cena sa udeľuje každé dva roky a jej cieľom je vyzdvihnúť výnimočné architektonické diela postavené v Európe. Okrem hlavnej ceny (60 000 EUR) sa udeľuje aj cena pre nový objav v architektúre (20 000 EUR).

• Ďalšie informácie o Cene Miesa van der Rohe 

2. Cena pre mladé talenty v oblasti architektúry

Cena pre mladé talenty v oblasti architektúry od roku 2016 dopĺňa Cenu EÚ za súčasnú architektúru a jej cieľom je odmeniť najlepšie diplomové projekty študentov architektúry v Európe a pomôcť im pri prechode do pracovného života. Oficiálnymi partnermi Ceny pre mladé talenty v oblasti architektúry sú Architektonická rada Európy, Asociácia architektonických škôl Európy a La Biennale di Venezia.

V rámci podpory dialógu medzi mladými architektmi na celom svete sa do Ceny pre mladé talenty v oblasti architektúry v roku 2018 mohli zapojiť aj dve ázijské krajiny a v roku 2020 tri latinskoamerické krajiny. V roku 2020 sa začala organizovať samostatná ázijská verzia Ceny pre mladé talenty v oblasti architektúry (pre účastníkov z Číny, Indie, Japonska a Južnej Kórey).

• Zistite viac o Cene pre mladé talenty v oblasti architektúry

Siete a platformy

Európska únia/Európska komisia v rámci programu Kreatívna Európa podporuje aj tieto siete a platformy:

Architektonická rada Európy

Architektonickú radu Európy tvorí 43 členských organizácií z 31 krajín v Európe: národné regulačné orgány a profesijné zastupiteľské orgány v oblasti architektúry v členských štátoch EÚ, Srbsku, vo Švajčiarsku a v Nórsku.

Ako európska sieť dostáva podporu na svoje činnosti v rámci projektu CONNECT ARCH (máj 2017 – apríl 2021), ktorých cieľom je posilniť schopnosť tejto profesie čeliť súčasným a blížiacim sa výzvam. K týmto výzvam patria: cezhraničná a nadnárodná mobilita, silnejšia konkurencia z tretích krajín, prispôsobenie sa digitálnym technológiám, získavanie nových zručností a schopností. 

Architektonická rada Európy je takisto súčasťou expertnej skupiny Komisie pre kultúrne dedičstvo a prispieva do skupiny OMK pre vysokokvalitnú architektúru. Na medzinárodnej úrovni rokuje o dohode o vzájomnom uznávaní s tretími krajinami, ako je Kanada alebo Kórejská republika.

Architektonická platforma LINA

LINA (učenie sa, interakcia a vytváranie sietí v architektúre) je platformou, ktorú v roku 2021 iniciovali inštitúcie a organizácie stojace za platformou Future Architecture. Cieľom platformy LINA je podporovať nových architektov a zároveň mobilizovať úsilie tejto profesie pri vytváraní udržateľného prostredia.

LINA spája architektonické úsilie zamerané na riešenie environmentálnych výziev a podporuje a šíri nápady, ktoré pomáhajú plniť Európsku zelenú dohodu. Prostredníctvom výskumu, seminárov, výstav, konferencií a publikačných projektov LINA stelesňuje étos Nového európskeho Bauhausu, pričom sa zameriava na rozvoj udržateľnej architektúry.

LINA združuje 28 organizácií z 23 stredomorských krajín, medzi ktoré patrí niekoľko európskych podujatí, ktoré sa konajú každé dva alebo tri roky, festivalov, múzeí, výskumných sietí a laboratórií, vydavateľstiev a univerzít. Túto iniciatívu koordinuje Fakulta architektúry Univerzity v Ľubľane.

Projekty spolupráce

Treba vyzdvihnúť tieto projekty kultúrnej spolupráce:

Human cities: Challenging the city scale (Mestá pre ľudí: meníme rozmery miest, 2014 – 2018)

Projekt pod vedením Cité du design – Saint Etienne (Francúzsko) využíva dizajn ako kreatívny a udržateľný nástroj na inováciu vo vzťahu k ľuďom v mestskom priestore.

Platforma so svojím nadväzujúcim projektom „SMOTIES – Creative works with small and remote places“ (SMOTIES – Kreatívne činnosti s malými a odľahlými miestami) sa od roku 2020 zameria na desať malých a odľahlých európskych miest zamýšľaných ako rezervoáre hmotnej a nehmotnej kultúry, ktorej hrozí zánik.

Bienále architektúry v Tbilisi (2018 a 2020)

Bienále architektúry v Tbilisi založila v roku 2018 gruzínska organizácia 42 Gradusi. Prvý ročník sa venoval neformálnosti zastavaných a obývaných priestorov sídlisk v rámci mesta Tbilisi a mimo neho. S názvom „Buildings Are Not Enough“ (Budovy nestačia) sa na bienále architektúry v Tbilisi skúmali transformačné procesy a nanovo pretvorené modely bývania obyvateľov mesta: budovy sa menia, pretože sa menia aj životy tých, ktorí ich obývajú.

Čo sa očakáva od programu Kreatívna Európa (2021 – 2027)

Návrh programu Kreatívna Európa (2021 – 2027) Európskej komisie zahŕňa podporu odvetvia architektúry. Navrhované činnosti by sa mali zameriavať na budovanie kapacít, zvyšovanie povedomia a prístup na trhy.