Archeologickú oblasť Ostia Antica tvoria pozostatky rímskeho osídlenia, ktoré sa pôvodne nachádzalo v ústí rieky Tiber na západnom pobreží Talianska. V dôsledku zmien koryta rieky a pobrežia sú tieto pozostatky v súčasnosti od mora vzdialené približne 4 km. Mesto Ostia bolo založené v 6. storočí pred n. l., ale najstaršie časti jeho hradieb sú zo 4. storočia. Pôvodnou hlavnou úlohou tohto osídlenia bola ochrana ústia rieky Tiber, ale neskôr vďaka výstavbe nového prístavu za vlády cisárov Klaudia a Trajána sa z mesta stalo aktívne centrum obchodu, ktoré sa rozšírilo za mestské hradby. Ako hlavný prístav Ríma sa mesto Ostia stalo dôležitým strategickým a obchodným centrom v oblasti Stredozemného mora. Na konci 2. storočia n. l. mesto stále prekvitalo a žilo v ňom viac ako 50 000 obyvateľov. K poklesu došlo v polovici 3. storočia n. l., keď sa aktivity ríše presunuli na východ.

Archeologická oblasť Ostia Antica bola miestom voľného obehu tovaru a miešania rôznych kultúr a náboženstiev. Bola vstupnou bránou do Ríma a zmesou rôznorodej populácie, ktorá žila v Rímskej ríši, ako aj miestom s ďalekosiahlym vplyvom na krajinu a na oblasť Stredozemného mora i mimo nej. Ešte aj dnes sú tam viditeľné dôkazy o obchode, výmenách a rozmanitej populácii – v mozaikových podlahách, na archeologických náleziskách a pohrebných nápisoch.