Smerom k Únii rovnosti

Stratégia Európskej únie (EÚ) pre rodovú rovnosť sa usiluje o významný pokrok smerom k Európe uplatňujúcej rodovú rovnosť do roku 2025. V stratégii sa uvádzajú politické ciele a opatrenia na splnenie záväzku Komisie pod vedením predsedníčky von der Leyenovej dosiahnuť Úniu rovnosti.

Všetci občania bez ohľadu na pohlavie, rodovú identitu a rodové vyjadrenie, pohlavné znaky, sexuálnu identitu, rasový či etnický pôvod, vek, náboženstvo alebo vieru a akékoľvek zdravotné postihnutie musia mať možnosť zvoliť si svoj životný smer a mať rovnaké príležitosti na prosperovanie, účasť a vedenie.

V záveroch predsedníctva o rodovej rovnosti v oblasti kultúry prijatých v decembri 2020 sa zdôrazňuje potenciál kultúry na presadzovanie rodovej rovnosti a uznanie pretrvávajúcich rodových nerovností v tomto sektore.

Dokument sa týka najmä prekážok súvisiacich s

• rovnakým prístupom na trh práce v oblasti kultúrneho a kreatívneho pracovného trhu
• rovnakým odmeňovaním a zastúpením na kreatívnych a rozhodovacích pozíciách
• rovnakým ocenením a uznaním, akého sa dostáva práci

Zdôrazňuje, že rodové stereotypy a sexuálne obťažovanie a zneužívanie zostávajú hlavnými problémami v kultúrnom a kreatívnom sektore.

V záveroch predsedníctva sa členské štáty EÚ vyzývajú, aby okrem iného

• zabezpečili rovnakú odmenu za prácu
• podporovali lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom
• zaručili rodovú rovnosť v inštitúciách a rozhodovacích orgánoch sektora
• podporovali výskum v oblasti rodovej rovnosti a zber údajov rozčlenených podľa pohlavia v oblasti kultúry

Európska komisia (EK) sa vyzýva, aby podporovala nadnárodné iniciatívy týkajúce sa rodovej rovnosti v oblasti kultúry a podporovala zber a distribúciu kultúrne špecifických údajov o rodovej rovnosti a kultúrnej rozmanitosti v Európe.

Rodový rozdiel v kultúrnych a kreatívnych sektoroch

Prierezové rodové rozdiely pretrvávajú takmer vo všetkých kultúrnych a kreatívnych sektoroch, pričom sa jednotlivci stretávajú s diskrimináciou na základe rodu, iných osobných charakteristík a identít.

Z dostupných údajov vyplýva, že umelkyne a profesionálky z kultúrnej oblasti v celej EÚ majú zvyčajne obmedzenejší prístup k zdrojom na tvorbu a výrobu, vo všeobecnosti sú platené omnoho horšie ako muži a sú nedostatočne zastúpené na vedúcich a iných rozhodovacích pozíciách, ako aj na trhu s umením. Ženy sú často obeťami sexizmu, rodových stereotypov a sexuálneho obťažovania.

Napríklad vo Francúzsku tvoria ženy 52 % všetkých študentov scénických umení. Tvoria však len 31 % aktívnych umelcov, 11 % programových umelcov a obsadzujú len 18 % riadiacich pozícií v týchto odvetviach. Od roku 1980 sa ženám udelilo len 4 až 12 % umeleckých ocenení.

Okrem toho len 23 % projektov financovaných z verejných prostriedkov vo Francúzsku vedú ženy. Ženy s rovnakými kompetenciami alebo pracovným miestom zarábajú v priemere o 27 % menej ako muži umelci (zdroj: Inégalités entre les femmes et les hommes dans les arts et la culture, Haut Conseil à l’Égalité, 2018).

Hudba: V Európe predstavujú ženy 20 % alebo menej registrovaných hudobných skladateľov a skladateľov piesní a v priemere zarábajú o 30 % menej ako muži pracujúci v tomto odvetví [zdroj: Women in Music (Ženy v hudbe), 2019].

Divadlo: V Írsku sú ženy nedostatočne zastúpené na každej skúmanej divadelnej pozícii s výnimkou kostýmových dizajnérov. Iba 28 % scenáristov, 9 % zvukových dizajnérov a 37 % režisérov sú ženy (zdroj: výskum, ktorý bol objednaný v rámci kampane #WakingtheFeminists v roku 2017).

Cirkus: V Španielsku je zamestnanosť žien výrazne nižšia v podnikoch, ktoré sú hospodársky silnejšie. 80 % umelcov na javisku tvoria muži a len 20 % predstavujú ženy. Režiséri predstavení sú takmer výlučne muži [zdroj: výskum od organizácie Associació de Professionals de Circ de Catalunya – APCC z roku 2019].

Výtvarné umenie: V roku 2017 predstavovali umelecké diela umelkýň iba 3 – 5 % významných stálych zbierok v Európe a Spojených štátoch amerických (USA). Zároveň len 13,7 % žijúcich umelcov reprezentovaných v galériách v Európe a Severnej Amerike predstavujú ženy [zdroj: Národné múzeum žien v umení, USA, 2019).

Je potrebných viac údajov o rodových nerovnostiach, ktorým čelia lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové a queer (LGBTIQ) osoby v celej EÚ.

Riešenie rodového rozdielu

Je dôležité uznať a riešiť nerovnosti spôsobené rodovým rozdielom v kultúrnych a kreatívnych sektoroch prostredníctvom cielených politických opatrení. V pracovnom pláne pre kultúru na roky 2019 – 2022 sa uznáva, že rodová rovnosť je pilierom kultúrnej rozmanitosti a zohráva kľúčovú úlohu pri boji proti stereotypom a pri podpore spoločenských zmien.

V pracovnom pláne sa odporúčajú dve opatrenia na riešenie rodových rozdielov v kultúrnych a kreatívnych sektoroch v EÚ:

• mapovanie situácie umelkýň a profesionálok z kultúrnej oblasti,
• zvolanie expertnej skupiny pre otvorenú metódu koordinácie (OMK) s cieľom vymieňať si skúsenosti, osvedčené postupy a formulovať odporúčania.

EK financovala celoúnijnú štúdiu o rodových rozdieloch v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. V štúdii sa analyzujú osobitné výzvy, ktorým čelia ženy, a poskytujú sa v nej odporúčania na podporu tvorby politík, ktoré sa zaoberajú týmito otázkami.

Správa o rodovej rovnosti

Expertná skupina pre otvorenú metódu koordinácie (OMK) v súvislosti s rodovou rovnosťou v období od jesene 2019 do jari 2021 okrem toho pripravovala návrh súboru politických odporúčaní a opatrení v reakcii na tieto výzvy v rámci nového programu Kreatívna Európa.

Výsledkom je správa OMK s názvom Smerom k rodovej rovnosti v kultúrnych a kreatívnych odvetviach uverejnená v júni 2021. Správa sa zameriava na tieto kľúčové výzvy:

• rodové stereotypy,
• sexuálne obťažovanie,
• prístup na trh práce a rozdiely v odmeňovaní žien a mužov,
• prístup k zdrojom,
• prístup žien k vedúcim pozíciám a podnikaniu.

Okrem všeobecného prehľadu súčasného stavu rodovej rovnosti v kultúrnych a kreatívnych sektoroch vrátane vplyvu pandémie COVID-19 sa v tejto správe podrobne opisujú rozsiahle odporúčania a osvedčené postupy na ich vykonávanie.

Správa je určená všetkým tvorcom politík a ľuďom na vedúcich pozíciach, ako aj predstaviteľom kultúrnych a kreatívnych sektorov, médií a sektoru vzdelávania.

V správe sa odporúča

• zlepšiť zber spoľahlivých a porovnateľných údajov o rodových rozdieloch v EÚ,
• prihliadať na význam používania jazyka zohľadňujúceho rodové hľadisko,
• uplatňovať rodovú rovnosť na pracovisku, ako aj rodové rozpočtovanie a metodiky začleňovania hľadiska rodovej rovnosti.

V roku 2019 zaviedla EK deň Ženy v pohybe s cieľom prediskutovať otázku rodovej rovnováhy v kultúrnych a kreatívnych sektoroch. V nadväznosti na to uverejnila EK prehľad osvedčených postupov audiovizuálneho priemyslu, ktoré sa majú vykonávať vo všetkých členských štátoch.

O otázke rodovej rovnováhy v kultúrnych a kreatívnych sektoroch sa v roku 2019 diskutovalo aj medzi EK a zainteresovanými stranami z kultúrnych a kreatívnych sektorov v rámci štruktúrovaného dialógu Voices of culture (Hlasy kultúry), na ktorom sa zúčastnilo 36 zástupcov sektorov z celej EÚ.

Projekty v rámci programu Kreatívna Európa 

V rámci programu Kreatívna Európa získalo spolufinancovanie niekoľko projektov podporujúcich rodovú rovnosť vrátane hlavnej iniciatívy v hudobnom sektore – projektu Keychange.

Keychange je medzinárodná kampaň, ktorá podporuje hudobné festivaly, orchestre, konzervatóriá, vysielateľov, koncertné sály, agentov, nahrávacie spoločnosti a hudobné organizácie, aby sa zaviazali dosiahnuť do roku 2022 rodovú rovnováhu 50:50.

Nový program Kreatívna Európa predpokladá posilnenie úlohy rodovej rovnosti vo všetkých projektoch, ktorým poskytuje podporu.