„Kolónie dobročinnosti“ (Colonies of Benevolence) je nadnárodná aplikácia zahŕňajúca sedem sublokalít v Belgicku a Holandsku, ktoré boli založené v 19. storočí s cieľom znížiť chudobu na základe sociálnej zamestnanosti v nových poľnohospodárskych sídlach. Boli vytvorené ako spoločenský experiment v čase, keď bola Európa mimoriadne chudobná, na území vtedajšieho Holandského kráľovstva, ktorého hranice boli vytýčené na základe kongresu vo Viedni. Kolónie boli založené buď ako „slobodné“ pre rodiny, ktoré dostali možnosť prevádzkovať malé farmy, alebo ako „neslobodné“ – veľké kolektívne zariadenia pre tulákov a siroty. Ich pôvodné fungovanie bolo pozastavené.

Kolónie dobročinnosti boli priekopníkom nového verejno-súkromného prístupu založeného na investíciách do poľnohospodárstva na neúrodnej pôde, ktorý poskytuje prístup k vzdelaniu a zamestnaniu a udržiava „mier a poriadok“ v spoločnosti na jednej strane, ale aj „falošné domnienky o schopnosti a produktivite ľudí a pôdy“ na strane druhej. V 175-ročnej histórii kolónií sa odráža dlhý vývoj európskeho zmýšľania v otázke sociálne marginalizovaných ľudí, ako aj ich sotva uznaných práv ako plnohodnotných členov spoločnosti, dnes už zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.