„Zdravljica“ je báseň, ktorú v roku 1844 napísal slovinský básnik France Prešeren. Bola uverejnená až v roku 1848 po zrušení cenzúry v Habsburskej monarchii pri príležitosti Jari národov. Bola napísaná po slovinsky, čo malo vplyv na rozvoj slovinskej identity a všeobecnejšie na presadzovanie slobody prejavu. To, že báseň Zdravlijca je stále relevantná, sa ukázalo v roku 1944, keď ju partizáni bojujúci proti nacizmu znovu vytlačili, a spievala sa aj pri rôznych príležitostiach v 80-tych rokoch, ako aj na začiatku 90-tych rokov počas obdobia demokratizácie, ktoré viedlo k vzniku nezávislého Slovinska.

V roku 1991 si nová Slovinská republika vybrala siedmu slohu básne za národnú hymnu. V tejto slohe sa opisuje ideál spolunažívania všetkých národov v mieri. Citácia z básne je vyrazená na slovinskej 2 € minci a takisto je vygravírovaná na pamätníku postavenom v roku 2008 pred budovou Rady EÚ Justus Lipsius v Bruseli počas slovinského predsedníctva EÚ.

Báseň Zdravljica symbolizuje rok 1848, Jar národov alebo rok revolúcií, významné hnutie v európskych dejinách. V celej Európe sa odrazila úloha literatúry v národných či menšinových jazykoch, v prebudení nacionalistických pocitov a vo formovaní nárokov na odstránenie cenzúry, ako aj na právo na slobodu prejavu. Hoci majú literárne úspechy autora básne Franca Prešerena kľúčový význam pre formovanie slovinského národa prostredníctvom jazyka a literatúry, báseň zároveň priniesla posolstvo mierového spolunažívania národov.

Do širšieho povedomia sa dostala vďaka jej pozitívnemu prijatiu a šíreniu po celej Európe cez nemecké a škandinávske preklady od 60-tych a 80-tych rokov 19. storočia, ako aj cez preklady do angličtiny a iných jazykov od polovice 20. storočia. Báseň navyše podporuje ducha medzinárodnej inklúzie, ktorý sa len zriedka vyskytuje v národných hymnách.